Milicyjanty nie dazvolili aktyvistam ustalavać u Kurapackim lesie infarmacyjny stend.
Pavodle Viačasłava Siŭčyka, na stendzie pakazana schiema taho, što znachodzicca na terytoryi narodnaha memaryjału.
Na stendzie napisana: «Memaryjał Kurapaty. Miesca zhuby achviaraŭ palityčnych represij 1937‑1941 hadoŭ. Na hetym miescy supracoŭniki NKUS BSSR źniščali ludziej. Va ŭročyščy naličvałasia bolš za 500 masavych pachavańniaŭ ludziej. Z 1988 hoda namahańniami hramadzkaści pačaŭ stvaracca narodny memaryjał pamiaci achviaraŭ stalinskich represij».
Tut ža mapa ŭročyšča z umoŭnymi abaznačeńniami.
Milicyjanty patłumačyli, što ŭstalavać stend možna tolki z dazvołu Mienskaha rajvykankamu.
Uviečary 3 červienia ŭ Kurapatach prajšła žałobnaja akcyja, padčas jakoj na adnym z kryžoŭ była ŭstalavanaja ŭžo piataja memaryjalnaja šylda. Jana śviedčyć pra toje, što pad čas ekshumacyi, jakuju pravodziła dziaržaŭnaja kamisija 20 hadoŭ tamu, tut byli znojdzieny pareštki 62 čałaviek.