Śviatłana Cichanoŭskaja i Nasta Roŭda Svetlana Tsikhanovskaya and Nasta Rouda Śvietłana Cichanovskaja i Nastaśja Rovda

Śviatłana Cichanoŭskaja i Nasta Roŭda. Skryn videa: TOK_talk / YouTube

Pry padrychtoŭcy da intervju «Naša Niva» sabrała reakcyi praciŭnikaŭ Śviatłany Cichanoŭskaj. Toje, što jany pišuć, było pierafarmulavana ŭ pytańni. Pryvodzim ich i adkazy Cichanoŭskaj.

«Kali b Łukašenka padaŭ u adstaŭku ŭ 2020 hodzie, to ŭ Biełarusi ciapier była b vajna, jak va Ukrainie. Bo Rasija hetaha b nie ściarpieła»

— Moža, vajny nie było b uvohule — ni ŭ Biełarusi, ni va Ukrainie? Kali b Biełaruś stała vielmi chutka demakratyčna raźvivacca, to ŭ Pucina nie było b mahčymaści karystacca biełaruskaj ziamloj. Tamu nie baču suviazi pamiž adstaŭkaj Łukašenki i vajnoju ŭ Biełarusi. Jaje ŭvohule va Ukrainie mahło nie być.

«Cichanoŭskaja choča revalucyi, a revalucyja heta kroŭ»

— Nie viedaju, što za čałaviek zadavaŭ heta pytańnie. Mahčyma, jon tolki ŭčora pračnuŭsia. Revalucyja była i revalucyja praciahvajecca. Naša revalucyja biezhvałtoŭnaja. Ni kropli kryvi z boku biełarusaŭ (ja maju na ŭvazie z našaha boku) nie było pralita. Stralali pa biełarusach z boku režymu. Katavali ŭ turmach biełarusaŭ. Naša paŭstańnie było absalutna mirnym.

«Cichanoŭskaja vystupaje suprać Rasii. A dzie ž tady brać resursy?»

— Palityka Łukašenki za amal try dziesiacihodździ pryviała da taho, što nasamreč Biełaruś vielmi zaležnaja ad Rasii. Ale jość mahčymaść u sučasnym śviecie atrymlivać enierhiju i biez nafty i hazu. Budzie ciažka. Ale kali my chočam być absalutna niezaležnaj ad Rasii krainaj, to treba heta vytrymać.

Jość ludzi, jakim nie treba nijakich pieramien. Im i tak usio dobra. Što vy im skažacie?

— Z takimi ludźmi treba sprabavać razmaŭlać, tłumačyć, jak pieramieny mohuć paŭpłyvać na ich žyćcio. Ale kali im dobra… Na prypiečku ležačy, taksama dobra.

Niekatoryja bajacca, što ekanomika Biełarusi budzie razadranaja Jeŭrapiejskim sajuzam, kali demakraty pryjduć da ŭłady

— A my bačyli chacia b adzin prykład krainy, jakaja dałučyłasia da Jeŭrapiejskaha sajuzu i jaje ekanomika była razarvanaja? Ja — nie.

Što vy možacie skazać ludziam, jakim nie važnaja demakratyja?

— Ja dumaju, što demakratyja nie važna tym ludziam, jakija nie viedajuć, što heta takoje. Ja taki prykład. Dla mianie absalutna nie važna była demakratyja jašče try-čatyry hady tamu, bo ty nie zadumvaješsia pra toje, jak heta pracuje. A demakratyja — heta kali ty viedaješ, što ŭ ciabie jość prava patrabavać, a nie chadzić, hrukacca pa čynoŭnikach i prasić pra niejkuju pasłuhu.

U ciabie drennaja daroha, u ciabie jość prava pajści patrabavać dobraj darohi. U ciabie drennaja miedycyna, jość prava paskardzicca, viedajučy, što da ciabie nie pryjduć i nie zabiaruć ciabie ŭ turmu, tamu što ty suprać hetaj ułady ci suprać niejkaha ministerstva. Demakratyja — heta pravy, inviestycyi. Moža, kali zamianić słova «demakratyja» na «dabrabyt», to, mahčyma, bolš ludziej zachoča, kab jana pryjšła ŭ Biełaruś.

Časta možna sustreć kamientary kštałtu «vy tut u zamiežžy žyviacie, u maśle kupajeciesia, hora nie viedajecie. A ludzi tam unutry krainy kapiejki atrymlivajuć». Jość čamu zajzdrościć?

— Prapahanda vielmi šmat resursaŭ, času tracić na toje, kab pakazać, jak biełarusy, jakija zjechali, dobra žyvuć, zabylisia pra Biełaruś i biełarusaŭ. Ź inšaha boku, jany kažuć, što ŭ Jeŭropie ŭsie z hoładu pamirajuć.

Vielmi ciažka žyć nie na Radzimie, asabliva, kali ty patryjot i tabie chočacca tam žyć. Zrazumieła, što jość ekanamičnyja mihranty. Nie dumaju, što tut šmat biełarusaŭ katajucca jak syr u maśle. Davajcie zhadajem tych vysakakłasnych śpiecyjalistaŭ z vuzkaj śpiecyjalizacyjaj ź Biełarusi, jakija ciapier vymušanyja pracavać taksistami ci ŭ mahazinach.

A vy piersanalna, kali heta da vas pretenzija?

— Ja adnojčy čuła takoje mierkavańnie: «A što Cichanoŭskaja? Jana nabyła šmat bolš, čym zhubiła». Mianie hetaja fraza ŭraziła. Ja pačała sama sabie dumać, što ž ja takoje nabyła paśla taho, jak vyjechała. Dobrych ludziej nabyła.

Ja zhubiła muža, jaki, spadziajusia, žyvy i ŭsio ź im dobra. Ja zhubiła majomaść, mahčymaść žyć u rodnaj krainie. A što nabyła, nie viedaju. Tolki dobryja suviazi. Pabačyła vielmi šmat talenavitych, niezvyčajnych, absalutna čumavych biełarusaŭ. A materyjalnaha — absalutna ničoha.

«Pryjdzie dzień, kali vy budziecie nie patrebnyja Jeŭropie i vas paprosiać na vychad». Baiciesia takoha?

— Ja na takija pytańni navat nie viedaju, jak adkazvać. U ludziej takoje myśleńnie: ty niekamu nie patrebien — ciabie vykinuć. Ty jak reč. Niaŭžo vy sami siabie takimi adčuvajecie? Jeŭropa — heta pierad usim demakratyja. Pry joj pavažajucca pravy čałavieka. I tut nie mohuć ciabie vykinuć, kali ty nadakučyŭ.

Naša zadača — praciahvać baraćbu suprać režymu Łukašenki, za vyzvaleńnie našych palitźniavolenych. I paviercie, demakratyčnyja krainy na našym baku. Jany buduć nas padtrymlivać, pakul heta nie adbudziecca.

Hladzicie całkam:

Клас
35
Панылы сорам
2
Ха-ха
2
Ого
4
Сумна
2
Абуральна
7