U našaj krainie źnižajecca kolkaść zarehistravanych vypadkaŭ zachvorvańnia na infiekcyi, jakija pieradajucca pałavym šlacham (IPPŠ), — prancy, hanareju, chłamidyjoz i trychamanijaz.

Jak paviedamlaje Respublikanski centr hihijeny, epidemijałohii i hramadskaha zdaroŭja, ahulnaja kolkaść vypadkaŭ prancaŭ źniziłasia za 2009 hod u paraŭnańni z 2008 hodam na 5,3% i skłała 1.709 (18 na 100 tysiač nasielnictva). Maksimalny ŭzrovień zachvorvańnia — u Viciebskaj i Homielskaj abłaściach (29,8 i 27,6 vypadku na 100 tysiač nasielnictva adpaviedna), minimalny — u Minsku (8,3 vypadku na 100 tysiač nasielnictva). Rost zachvorvańnia ŭ Hrodzienskaj i Mahiloŭskaj abłaściach sansłužba tłumačyć

«uvozam novych vypadkaŭ z‑za miežaŭ našaj krainy».

Ahulnaja kolkaść zarehistravanych vypadkaŭ hanarei ŭ 2009 hodzie skłała 4.170, ci 44 na 100 tysiač nasielnictva, z maksimumam u Viciebskaj i Homielskaj abłaściach — 55,2 i 44,3 na 100 tysiač nasielnictva adpaviedna i minimumam — 37,9 u Minsku. Źnižeńnie ŭzroŭniu zachvorvańnia adznačajecca va ŭsich abłaściach za vyklučeńniem Hrodzienskaj, dzie adznačajecca ŭzdym na 6,7%.

Ahulnaja kolkaść zarehistravanych vypadkaŭ trychamanadnaj infiekcyi skłała 15.949, ci 168,1 na 100 tysiač nasielnictva. Maksimalny ŭzrovień zachvorvańnia ŭ Bresckaj i Viciebskaj abłaściach — 210,6 i 246 na 100 tysiač nasielnictva adpaviedna, minimalny ŭ Minsku — 79,3 na 100 tysiač nasielnictva.

Cansłužba adznačaje rost kolkaści infiekcyj repraduktyŭnaj śfiery. Kolkaść vypadkaŭ zachvorvańnia na mikapłazmoz u Biełarusi pavialičyłasia na 11,7% (u Minsku — na 32,3%, Viciebskaj vobłaści — na 26,6%, Mahiloŭskaj vobłaści — na 52,7%).

Miedyki tłumačać pavieličeńnie zachvorvańnia ŭkaranieńniem novych vysokatechnałahičnych mietadaŭ łabaratornaj dyjahnostyki ŭzbudžalnika infiekcyi. U Biełarusi taksama adznačajecca prykmietny pryrost — na 35,3% — vypadkaŭ kandydozu močapałavych orhanaŭ.

Pry hetym uzrovień zachvorvańnia na hienitalny hierpies, ureapłazmoz i bakteryjalny vahinoz źniziŭsia.

U cełym kolkaść zarehistravanych infiekcyj repraduktyŭnaha traktu ŭ 2009 hodzie skłała 149.492 vypadku, ci 1.575,8 na 100 tysiač nasielnictva. Sansłužba padkreślivaje, što źnižeńnie ŭzroŭniu zachvorvańnia na IPPŠ źjaŭlajecca aktualnaj zadačaj achovy zdaroŭja, pakolki takija infiekcyi majuć surjoznyja nastupstvy ŭ vyhladzie repraduktyŭnych uskładnieńniaŭ i pavyšajuć ryzyku złajakasnych novaŭtvareńniaŭ močapałavych orhanaŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?