Ministerstva ŭnutranych spravaŭ Biełarusi praviało akcyju pa abaronie ekanamičnych intaresaŭ dziaržavy i prainfarmavała ŭrad ab pieraduchileńni nieefiektyŭnaha raschodavańnia biudžetnych srodkaŭ u pamiery 11 miljardaŭ rubloŭ. Pra heta «Biełaruskim navinam» paviedamiła krynica ŭ pravaachoŭnych orhanach.

Usie bujnyja prajekty, jakija finansujucca ź dziaržbiudžetu, realizujucca pry tak zvanym «apieratyŭnym supravadžeńni» siłavych struktur. U dadzienym vypadku havorka idzie ab Dziaržaŭnaj prahramie inavacyjnaha raźvićcia na 2007–2010 hady, zhodna ź jakoj dla patrebaŭ sielskaj haspadarki mierkavałasia zakupić bijałahičnyja kansiervanty, jakija sadziejničajuć pavieličeńniu terminaŭ zachoŭvańnia i pavyšeńniu jakaści karmoŭ dla žyviołahadoŭli.

Pieravahu čamuści addali nabyćciu 35 ton bijakansiervantu «Mikrabiełsił» słavackaj vytvorčaści na sumu zvyš 13 miljardaŭ rubloŭ.
Hety fakt i pryciahnuŭ uvahu supracoŭnikaŭ Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia pa baraćbie z arhanizavanaj złačynnaściu i karupcyjaj MUS.

U chodzie «apieratyŭnaha supravadžeńnia» jany atrymali źviestki pra toje, što

«Mikrabiełsił», jak kansiervant zamiežnaj vytvorčaści nie zarehistravany ŭ Biełarusi i ŭ šmat razoŭ daražejšy za ajčynnyja anałahi.
Pavodle vysnovaŭ supracoŭnikaŭ upraŭleńnia pa baraćvie z arhanizavanaj złačynnaściu, na zakupku biełaruskich kansiervantaŭ chapiła b i dvuch miljardaŭ rubloŭ. Pahadnieńnie z pastaŭščykom słavackaha preparatu nie adbyłasia. Ale ŭ hetaj historyi abaviazkova pavinien być praciah.
Bo niechta ž na samym vysokim uzroŭni prałabijavaŭ intaresy zamiežnaha vytvorcy ŭ škodu biełaruskim pradpryjemstvam.

Jak rastłumačyli ŭ NAN Biełarusi, pa vałavoj kolkaści najbolšaje raspaŭsiudžańnie ŭ našych ahraryjaŭ atrymali vadkija formy kansiervantaŭ. Pa-pieršaje, jość ułasnyja vytvorčaści — instytut mikrabijałohii NAN Biełarusi i UP «Viciebskaja bijafabryka», jakuju, darečy, učora naviedvaŭ kiraŭnik krainy. Pa-druhoje, sabiekošt normy vadkaha kansiervantu na adnu tonu siłasu składaje ŭsiaho 500–600 rubloŭ. U Minskaj vobłaści naładžanaja fasovačnaja vytvorčaść słavackich kansiervantaŭ, adnak ich sabiekošt ŭ 5–6 razoŭ vyšejšy za košt vadkich biełaruskich anałahaŭ. Tut apieratyŭniki absalutna mieli racyju. Tym bolš što pa składzie, jak śćviardžajuć biełaruskija navukoŭcy, usie vidy kansiervantaŭ praktyčna identyčnyja.

Jość u hetaj sielskahaspadarčaj historyi i jašče adna «biełaja plama».

Pa źviestkach MUS, słavacki «Mikrabiełsił» u našaj krainie nie zarehistravany. Adnak u ŚMI nie raz zhadvałasia jaho šyrokaje vykarystańnie, naprykład, u Mahiloŭskaj vobłaści, dzie ŭ 2008 bolš za 60 haspadarak vykarystoŭvali mienavita hety bijakansiervant dla narychtoŭki kukuruznaha siłasu. Heta značyć, uvieś hety čas jon vykarystoŭvaŭsia niezakonna?
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?