U Biełarusi «nizkaja zabiaśpiečanaść uračami-hastraenterołahami», paviedamiła hałoŭny pazaštatny hastraenterołah Ministerstva achovy zdaroŭja Julija Harhun 16 lutaha na naradzie pa vynikach pracy hastraenterałahičnaj słužby Biełarusi.

Chacia, pavodle jaje słoŭ, narmatyŭ Ministerstva achovy zdaroŭja pa akazańni śpiecyjalizavanaj dapamohi nasielnictvu (0,003 na tysiaču nasielnictva) u krainie vykonvajecca, adzin hastraenterołah absłuhoŭvaje 200–300 tys. čałaviek. U

Biełarusi praktykuje 91 hastraenterołah, a ŭsiaho z ulikam vykładčykaŭ takich śpiecyjalistaŭ 104. Adzin ambułatorny hastraenterołah «vykonvaje dosyć vialikuju nahruzku»,
adznačyła Harhun.

Pa kolkaści ŭračŭ-hastraenterołahaŭ na 100 tys. nasielnictva Biełaruś značna ŭstupaje šerahu jeŭrapiejskich krain, padkreśliła śpiecyjalist. Tak, u Aŭstryi na 100 tys. žycharoŭ prychodzicca 3 hastraenterołahi, u Bałharyi — 3,8, u Francyi — 5, u Ispanii — 4, Hrecyi — 3,99, Šviecyi — 1,9, a ŭ Biełarusi — 0,96.

U vyniku asnoŭnaja častka hastraenterałahičnych dyjahnazaŭ u Biełarusi ŭstanaŭlivajecca nie ŭračami-hastraenterołahami, a terapieŭtami. Tym časam ich kvalifikacyja ŭ hetaj śfiery ŭ šerahu vypadkaŭ niedastatkovaja, adznačyła hałoŭny pazaštatny hastraenterołah Ministerstva achovy zdaroŭja.

U Biełarusi ŭzrovień zachvorvańnia orhanaŭ stravavańnia na praciahu apošnich hadoŭ zastajecca stabilnym. U 2011 hodzie jon skłaŭ 1.937 vypadkaŭ na 100 tys. nasielnictva. Rost śmiarotnaści ad chvarob stravavańnia nazirajecca z 2003 hoda. U 2011 hodzie jon skłaŭ 5.633 čałavieki suprać 5.242 u 2010 hodzie.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?