28 červienia centr pravavoj transfarmacyi Lawtrend zaprasiŭ žurnalistaŭ, siabroŭ i partniora arhanizacyi na pres-łanč, pryśviečany 16-hodździu centra.

«Da sakavika 2004 hoda, kali nas stali likvidavać, — nie ŭtrymałasia ad uspaminaŭ staršynia praŭleńnia Lawtrend Alena Tankačova, — u nas u aktyvie było ŭžo 54 sudovyja pracesy, u jakich my pradstaŭlali intaresy hramadskich arhanizacyj u Viarchoŭnym sudzie. U nas nie było mahčymaści vystupać u paŭnavartasnym pracesualnym statusie pravaabaroncaŭ, i my vykarystoŭvali tyja mahčymaści, jakija davaŭ nam Hramadzianska-pracesualny kodeks — heta status pradstaŭnikoŭ hramadskaści.

Kali začyniali našu arhanizacyju i z hetaj nahody my zachodzili ŭ Viarchoŭny sud, nas viedali ŭsie sudździ hramadzianskaj kalehii. Jany pavažliva z nami vitalisia, paciskali ruki, kazali «Tak trymać!» i — vynosili rašeńni na karyść Miniusta ŭ bolšaści vypadkaŭ.

Tady jak, z punktu hledžańnia prava, zakona, viaršenstva Kanstytucyi i mižnarodnych pryncypaŭ, źviazanych sa svabodaj asacyjacyj, hetaha rabić było kateharyčna nielha». Tym nie mienš centr praciahnuŭ pracu.

Karespandent BiełaPAN nie moh nie pacikavicca ŭ kiraŭnika Lawtrend, ci budzie centr ŭdzielničać u nazirańni za parłamienckimi vybarami.

«My nie majem namieru rabić ničoha śpiecyjalna, nie budziem ažyćciaŭlać manitorynh vybarčaha pracesu, — adkazała Tankačova. — My nie ličym heta pieršačarhovaj zadačaj dla siabie na biahučy momant. U pravaabarončym siektary, jak ja razumieju, jość ŭstojlivyja hrupy, u pryvatnaści Biełaruski Chielsinkski kamitet i «viasnoŭcy», jakija praciahnuć svaju sistemnuju dziejnaść pa nazirańni za vybarčym pracesam. My sa svajho boku praciahniem dziejnaść, źviazanuju sa svabodaj asacyjacyj, svabodaj schodaŭ i dostupam da pravasudździa, pravavoj dapamohaj, u tym liku ŭ pieryjad elektaralnaj kampanii. Tamu što paharšeńnie situacyi, rost kolkaści parušeńniaŭ u hetych śfierach, jak pakazvaje vopyt, pavialičvajecca ŭ pieradvybarčy pieryjad».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?