Kiraŭnik Pamiežnaha kamiteta Ihar Račkoŭski pryznany vinavatym u pralocie šviedskaha samalota. Fota radyjo «Svaboda».

Kiraŭnik Pamiežnaha kamiteta Ihar Račkoŭski pryznany vinavatym u pralocie šviedskaha samalota. Fota radyjo «Svaboda».

1. Kamandzir Viktara i Dźmitryja Łukašenki

Da pryznačeńnia na pasadu hałoŭnaha pahraničnika krainy Ihar Račkoŭski ŭznačalvaŭ Asobnuju słužbu aktyŭnych mierapryjemstvaŭ (ASAM) pamiežnych vojskaŭ, — tuju samuju, dzie słužyli Viktar i Dźmitryj Łukašenki. «Jany i pad daždžom byli, i na marozie. Słovam, słužyli jak usie. Ja ich dobra viedaju. I adnosiny hetyja padtrymlivajucca. Ale kazać pra nievierahodnuju blizaść da prezidenckaj siamji nie vypadaje», — kazaŭ Račkoŭski pra asablivyja dačynieńni z synami Łukašenki.

2. Načalnik Zajcava

Pierad tym, jak atrymać pavyšeńnie ŭ KDB, Vadzim Zajcaŭ niejki čas byŭ namieśnikam Ihara Račkoŭskaha ŭ pamiežnym kamitecie. Pry hetym Račkoŭski byŭ usiaho tolki pałkoŭnikam, a Zajcaŭ — hienierał-majoram. Śledam za Zajcavym u KDB syšło bahata pahraničnikaŭ.

Pryznačeńnie ŭ pamiežny kamitet Račkoŭski atrymaŭ u 39 hadoŭ. U jaho išła bliskučaja karjera da vypadku sa šviedskimi miedźviedziroŭščykami.

3. Prymušaŭ pahrancoŭ uśmichacca

U svajoj pracy ŭ kamitecie Račkoŭski imknuŭsia da jeŭrapiejskich standartaŭ. Jon madernizavaŭ pracu pamiežnikaŭ. Navat prymušaŭ ich uśmichacca pry kantaktach z hramadzianami. «Biełaruskaja miaža stała apieratyŭnaj, zručnaj, vietłaj i, kali chočacie, dabrejšaj», — zaznačaŭ Račkoŭski. Darečy, najbolš ciažkim učastkam pracy jon nazyvaŭ miažu z Rasijaj, jakoj «nibyta i nie isnuje».

4. Adnojčy ŭžyvaŭ biełaruskuju movu

Niamnohija łukašenkaŭskija čynoŭniki ŭžyvajuć biełaruskuju movu. Račkoŭski skarystaŭsia joj robiačy dakład pra miažu ŭ pałacie pradstaŭnikoŭ u 2010. Heta było pieršaje za doŭhi čas abmierkavańnie ŭ parłamiencie na biełaruskaj movie. «Maja pazicyja jasnaja. Kali vy zaŭvažyli, pry ŭjeździe ŭ Respubliku Biełaruś pieršy zapis pra nazvu krainy idzie na biełaruskaj movie. Bo heta naša identyfikacyja. Kali my chočam, kab nas pavažali, pavinny pavažać sami siabie», — tłumačyŭ svajo rašeńnie pamiežnik.

5. Cieść i dzieci

Chadzili roznyja čutki adnosna adnosin Račkoŭskaha i Viktara Šejmana. Adny kazali, što Šejman vystupaŭ suprać pryznačeńnia Račkoŭskaha, inšyja, što cieść hałoŭnaha pahraničnika ŭ namieśnikach Šejmana. Apošniuju čutku navat abviarhali: «Heta niapraŭda. Moj cieść — doktar navuk, vykładaje ŭ Akademii kiravańnia pry prezidencie, jon ekanamist». Darečy, kali ŭzhadali siamju, to ŭ Ihara Račkoŭskaha piaciora dziaciej.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?