Ab hetym siońnia zajaviŭ Alaksandr Łukašenka ŭ čas razmovy z žycharami Astravieckaha rajona i budaŭnikami biełaruskaj AES.

«Sport nie prosta chvory, jon uščent karumpavany. Hetyja sudździ, jakija prymajuć rašeńni, jany biaruć hrošy i prysudžvajuć pieramohu tamu, chto daje bolš»,
— skazaŭ Łukašenka, kamientujučy spartyŭnyja padziei ciapierašniaj Alimpijady i ŭdzieł biełaruskich spartsmienaŭ u joj [pa stanie pa dzień 9 žniŭnia Biełaruś zavajavała 10 miedaloŭ, ź ich 3 załatyja, pierad Hulniami byŭ pastaŭleny płan 25 miedaloŭ — NN].
Alaksandr Łukašenka adznačyŭ, što praviły praviadzieńnia mnohich vidaŭ sportu źmianiajucca litaralna na vačach, kab dahadzić asobnym spartyŭnym čynoŭnikam:
«Usio mianiajecca na vačach. Naprykład, umovy, praviły baraćby ŭ sporcie źmianiajucca pad sudździu, čynoŭnika, kab umiašacca i, na hetym zarabiŭšy hrošy, kaho-niebudź zahubić, kaho-niebudź vykinuć».
Pry hetym pradstaŭniki Mižnarodnaha alimpijskaha kamiteta robiać vyhlad, što nie zaŭvažajuć toje, što adbyvajecca, miarkuje Łukašenka.
«MAKaŭskija načalniki — jany pryjechali tudy nibyta tolki dla taho, kab karalevie miedal uručyć. Ich ža nidzie nie vidać i nie čuvać. Čamu jany nie ŭmiešvajucca? Chodziać, palcy rastapyryŭšy, hrošy na hetym zarablajuć, źniščajučy spartsmienaŭ i źnievažajučy dziaržavy, jakija tudy pryjazdžajuć. Voś u čym prablema», — padkreśliŭ Łukašenka.
U jakaści prykładu Alaksandr Łukašenka pryvioŭ situacyju ź biełaruskim kidalnikam mołata Ivanam Cichanam.
Pavodle słoŭ Łukašenki, kali b ab niadopusku Cichana papiaredzili zahadzia, Biełaruś mahła by zrabić zamienu. Adnak jamu admovili va ŭdziele ŭ Alimpijadzie niepasredna pierad startam, i Alaksandr Łukašenka rastłumačyŭ, čamu heta adbyłosia. «Suśvietnuju fiederacyju ci to ŭznačalvaje, ci to źjaŭlajecca tam hałoŭnym funkcyjanieram hramadzianin Vienhryi.
A ŭ adsutnaść Cichana chto zavajavaŭ miedal? Vienhierski małatabojec. Značyć, jamu rasčyścili darohu, ustaraniŭšy Cichana.
Maŭlaŭ, kaliści ŭ Cichana 8 hadoŭ tamu było niešta… Dyk jaho pierapravieryli dziasiatki razoŭ. Jon absalutna čysty biełaruski chłopiec. A jaho ŭziali i vykinuli. A čamu vykinuli? Tamu što adkaznaści nie adčuvajuć», — pierakanany Łukašenka.
«Voś što takoje siońnia sport — heta nie palityka, heta brud i karupcyja pa ŭsich napramkach, dzie tolki mahčyma.
Ja navat publična nie mahu havaryć pra ŭsie fakty, jakija viedaju, — skazaŭ Alaksandr Łukašenka. — Ale, dumaju, u mianie budzie jašče mahčymaść (nie ŭ Anhlii, dyk u inšaj krainie) usio, što ja vam ciapier skazaŭ, skazać hetym funkcyjanieram».

U toj ža čas kiraŭnik dziaržavy vykazaŭ niezadavolenaść i ŭdziełam biełaruskaj delehacyi ŭ Alimpijskich hulniach u Łondanie. «My razam z rasijanami pakul pravalvajem Alimpijadu. Jany, viadoma, šmat miedaloŭ zavajavali, ale nie stolki, kolki pavinny byli. I my taksama», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

Prezident ličyć, što ŭ biełaruskim sporcie taksama chapaje prablem i niedastatkova vykarystoŭvajecca isnujučy patencyjał, jość pretenzii i da trenieraŭ, i da spartsmienaŭ, i da arhanizataraŭ. «U nas jość i abjekty, jość i mahčymaść, i srodki vydzieleny, ale viesłavańnie, ciažkuju atletyku, spartyŭnuju himnastyku — my ŭžo stracili hetyja pazicyi. A baza ž dobraja, treniery jość, čamu nie pracujem?» — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka.

Łukašenka padkreśliŭ, što ŭsio, skazanaje ab sporcie, možna adnieści i da sielskaj haspadarki i pramysłovaści: «Tut spusku nikomu nie budzie. Niachaj kryŭdziacca na mianie hubiernatary za apošniuju sielektarnuju naradu ci nie kryŭdziacca, a škuru budu zdymać z usich. Pryjšoŭ pracavać — pracuj, kab ludzi skazali dziakuj».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?