Da kryža jany prynieśli kvietki. Pračytali malitvu, pahutaryli i razyšlisia.

Inicyjavaŭ paminalnuju akcyju aktyvist partyi BNF Siarhiej Hirkin.

Jon ža čytaŭ la kryža malitvu i vystupiŭ ź niepraciahłaj pramovaj: «My sabralisia tut, kab ušanavać pamiać biaźvinna zabitych tut ludziej. Da žalu siońnia nadvorje nie spryjaje. Ale ž dziakuj. Ja dumaju, što ad ich ź niabiosaŭ taksama budzie padziaka, što my siońnia pryjšli. Nichto ž nie viedaje, što nam nakanavana, dzie my budziem zaŭtra, bo takaja situacyja ŭ krainie».

U 1920-30-ja na hetym miescy adbyvalisia masavyja rasstreły. Pieršych, kaho balšaviki pačali karać va ŭročyščy, byli katalickija i pravasłaŭnych śviatary.
Paźniej, jak śćviardžajuć rodzičy zabitych i śviedki, siudy, zvozili asudžanych na śmierć i rasstrelvali.
Praŭda pra karjer adkryłasia ŭ vaśmidziasiatyja hady minułaha stahodździa, kali na miescy rasstrełu, pačali zdabyvać piasok.
Rabočyja natknulisia na čałaviečyja pareštki. Była stvoranaja kamisija, vyniki pracy jakoj nieviadomyja hramadskaści dahetul. Nieviadoma i kolki było rasstralana ludziej.

Pry kancy vaśmidziasiatych pa-nad karjeram ustanavili kryž.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?